Môžete sa skamarátiť so stresom?

Nové štúdie naznačujú, že to bude najlepší nápad. Škodlivejší než samotný stres je podľa nich stres z toho, že sme pod stresom (a čo všetko nám preto hrozí).

Máte už vo svojom tréningovom pláne políčko „stres manažment“?

Zrejme nie ani si ho tam zatiaľ nepíšte, pretože by vás tento smrteľne seriózne znejúci termín mohol zbytočne znepokojovať. Pritom práve nežiaducemu stresu by sa človek mal vyhýbať, ak chce docieliť optimálne zdravie. „Stres manažment“, alebo po slovensky zvládanie stresu, je v posledných rokoch veľmi obľúbenou témou. Pribudol dokonca do rovnice vyváženého životného štýlu. K pravidelnému pohybu a správnej strave tak po novom patrí aj otázka „ako som na tom so stresom?“.

Stres a nervové napätie nie sú práve hostia, ktorých by sme chceli vo svojom tele vítať s fľašou chladeného šedého rulandského a s vrúcnym objatím. O tom sa už popísalo veľa. Napriek tomu sme si na nich v našej spoločnosti zvykli natoľko, že ich necháme u seba ochotne prenocovať a ešte im radi prenecháme ovládač od telky. O tom, že tí malí bastardi si s obľubou od rána do večera púšťajú všetky diely Twilightu nebude tento článok.

Stresoval už pračlovek

Bude skôr o tom, že ak sa pokúsime v našej spoločnosti vyhnúť stresu, pri troche šťastia skončíme v útulnej jaskyni v lese bez wifi a mobilného signálu. Lekármi toľko odporúčaný útek pred stresom nie je v našej kultúre jednoduchá úloha. Tí múdrejší sa radšej naučia, ako sa s ním skamarátiť a vďaka tomu ho zvládať.

Stres, ktorému dnes doktori pripisujú dlhý zoznam chronických chorôb (venovať sa im nebudeme, je toho isto plný Google, a zostane nám viac času na príjemnejšie veci) je vlastne prastarý biologický obranný mechanizmus nášho tela. Jeho centrom je amygdala, takzvaný „plazí mozog“ – najstaršia a najprimitívnejšia časť nášho mozgu. Ak sa ocitneme v stave ohrozenia, v našom tele sa aktivuje stresová reakcia. V skratke, je to séria procesov, ktorými sa telo dopracuje k vylúčeniu hormónov adrenalín a kortizol. Hormóny sú zodpovedné za všetky telesné prejavy stresu, ktoré väčšina z nás dobre pozná – zrýchlené dýchanie, nadmerné potenie, búšenie srdca a náhly dočasný príliv energie či dokonca utlmenie trávenia.

Mamuty sú minulosť, kortizol ostáva

Keď sme v strese, naša energia sa s pomocou hormónov sústredí prednostne vo svaloch. Telo súčasne po počiatočnej fáze ustrnutia usúdi, či je namieste útek, alebo či zostávame a budeme bojovať*. Zatiaľ, čo pračloveku sa to celé mohlo náramne hodiť, keď potreboval zložiť mamuta alebo utekať pred náhlym dažďom domov, my s tým mávame problémy. Pred záplavou v e-mailovej schránke totiž nikam neutekáme (hoci by sme chceli) a v dopravnej zápche meškajúc na poradu nepotrebujeme vrhať oštepy (hoci by sme, opäť, veľmi chceli). Napriek tomu naše telo prežíva už milióny rokov tú istú reakciu.

Keďže pôvod nášho stresu sa presunul z fyzickej do psychickej roviny, telesné zmeny, ktorými nás naše telo pripravuje na útek alebo útok, sú pre nás nežiaduce. Navyše, vypätie z dedlajnov, skúšok v škole, šéfa dýchajúceho na krk, starostlivosti o rodinu, platenia účtov a ďalších každodenných úloh volajúcich o našu (najlepšie okamžitú) pozornosť vlastne nikdy skutočne neodznie. Hovoríme, že „stres sa nám hromadí v tele“ alebo že sme v „permanentnom strese“.

Vravíte si „No dobre, ale čo to má spoločné s mojím tréningom?“. Kľúčovým slovom je napríklad stresový hormón kortizol, ktorý na získanie energie v stave stresu využíva práve aminokyseliny z vašich svalov – presne z tých, na ktorých tak tvrdo makáte (Viac o kortizole: http://mojprotein.sk/blog/tri-pravidla-uspesnej-nizkosacharidovej-diety/). Celkom dobrý dôvod sa na ten stres pozrieť a trochu ho zriešiť, nie?

Stres? Dá sa brať aj s humorom

Stres? Dá sa brať aj s humorom

Nový pohľad na stres

Stres sa stal jedným z najväčších strašiakov nášho storočia. Už sme si pomaly zvykli, že o ňom počúvame len to najhoršie. A v tom je práve najväčší problém! Zvykli sme si byť v strese už aj z toho, že sme v strese. Pritom stačí jednoduchá zmena uhla pohľadu a zo strašiaka sa môže stať niečo celkom užitočné: myslite na stres ako na nástroj, ktorý vám pomáha pripraviť sa na náročné udalosti, radí americký expert na životný štýl Marc Sisson.

„Stres je nástroj pripravenosti, ktorý naše telo niekedy dosť narýchlo zapne a náš mozog ho nesprávne interpretuje. Ale nie je to nepriateľ. Má nám pomôcť lepšie pracovať pod tlakom. Vybičuje naše zmysly, zocelí naše nervy a zvýši náš zmysel pre detail. Potrebujeme ho. A ak sa naučíme nanovo interpretovať stresovú reakciu, teda skutočné telesné zmeny, ktoré sa objavia, keď narazíte na stresor, môžete zredukovať, vyhnúť sa alebo presmerovať negatívne vplyvy stresu na vaše zdravie. Naznačuje to nedávna štúdia, z ktorej vyplynulo, že hoci vysoké dávky stresu zvyšujú riziko úmrtia, platí to iba pri jedincoch, ktorí vnímajú stres ako škodlivý. Pri ľuďoch, ktorí neberú stres ako zdravie ohrozujúci, zjavne nezvyšuje riziko smrti.“

Marc si myslí, že viac než samotný stres je škodlivé, to, ako o ňom premýšľame. A niečo na tom bude. Stalo sa vám už niekedy, že ste zo seba pod tlakom termínov vydali skvelý výkon? Alebo ste napísali test na najlepšiu známku, boli ste pritom ako v tranze a keď ste vychádzali zo skúšobnej miestnosti, nechápali ste, ako je to možné? Využili ste vtedy mobilizačné účinky svojho tela v stave stresu na to, aby ste sa prekonali. Stres v tomto prípade pracoval s vami – a vy s ním.

Samozrejme, nikomu neodporúčame, aby si na seba dobrovoľne sypal úlohy a termíny, len aby sa udržiaval v stave neustáleho stresu. Navrhujeme len, zvážiť dnešné fatalistické uvažovanie o strese. Veď aký má zmysel v stave stresu pridávať si napätie navyše s myšlienkami ako „som v strese, nemal by som byť, je to pre mňa zlé, toto je úplne nesprávne…“

Zopár tipov, ako si v stave stresu nepridávať ešte viac záťaže takýmto uvažovaním ponúka aj Marc. Napríklad:

Stres je tu, tak ho použite

  • vnímajte stres ako reakciu, ktorou sa vaše telo pripravuje na náročnú úlohu (hovorí Marc)
  • sústreďte sa na situáciu pred vami a nie na to, že ste z nej v strese (hovorí Marc)
  • využite energiu, ktorú vo vás stresová reakcia vytvorila – choďte sa prejsť, najlepšie po schodoch alebo napínajte a uvoľňujte ľubovoľné svalové partie (hovorí internet)
  • ak máte pocit, že to nedokážete, na začiatok sa aspoň tak tvárte (hovorí Marc)

Podľa tejto teórie je odpoveď na otázku, či je možné skamarátiť sa so stresom jednodznačne kladná. Dokonca to vyzerá ako najlepší nápad, ako odstrániť časť prebytočnej psychickej záťaže – teda stres zo samotného stresu a jeho ďalších následkov na naše zdravie (už sme o nich počuli dosť).

* (v angličtine proces známy ako The Flight or Fight Response – reakcia útek či útok)

 

Zdroje:

http://www.humanstress.ca/stress/what-is-stress/biology-of-stress.html

http://www.marksdailyapple.com/rethinking-stress-it-could-save-your-life/

You may also like...

1 Response

  1. 10. august 2014

    […] Čo robiť, keď sa chcete naučiť zvládať stres […]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>