Prečo nejesť sóju?

Ešte v nedávnej dobe sa sója nepovažovala za potravinu, dokonca ani v Ázii. Patrila tam síce k jednej z piatich posvätných obilnín (spolu s jačmeňom, pšenicou, prosom a ryžou), no ako jediná z nich nebola určená na jedenie. Používala sa pri pestovaní ostatných obilnín metódou striedania plodín, pri ktorej sa využívali jej schopnosti viazať v pôde dusík.

Až do objavenia fermentácie sa sója nekonzumovala. Prvými sójovými jedlami boli fermentované pochúťky tempeh, natto, miso a sójová omáčka. V druhom storočí čínski vedci zistili, že pyré z uvarenej sóje môže byť vyzrážané so síranom vápenatým alebo síranom horečnatým na vytvorenie hladkého, svetlého tvarohu – tofu. Objav fermentácie sóje sa čoskoro rozšíril do ďalších častí Orientu, najmä Japonska a Indonézie.

Nebezpečné látky v sóji

Číňania nekonzumovali nefermentovanú sóju, pretože obsahovala veľké množstvo toxínov – antinutrientov. Medzi nimi silné enzýmové inhibítory, ktoré blokovali účinok trypsínu a ďalších enzýmov, ktoré sú potrebné na trávenie bielkovín.

Tieto inhibítory sú veľké, pevne zložené bielkoviny, ktorých funkcia nie je kompletne deaktivovaná počas varenia. Môžu spôsobiť vážne zažívacie ťažkosti, zhoršiť trávenie proteínov a spôsobiť chronický nedostatok príjmu aminokyselín. Pri testovaní na zvieratách strava s vysokým podielom inhibítorov trypsínu vyvolala zväčšenie a patologické stavy pankreasu, vrátane rakoviny.

Sója obsahuje aj hemaglutinín, látku, ktorá spôsobuje zhlukovanie červených krviniek.

Inhibítori trypsínu a hemaglutinín sú inhibítory rastu. Potkany, ktoré v štúdii konzumovali sóju, nedokázali dorásť do štandardných rozmerov. Látky, ktoré spomaľujú rast, sa deaktivujú v procese fermentácie. Preto Čínania začali sóju konzumovať až po objavení fermentácie.

V zrážaných produktoch (tofu) sa inhibítory koncentrujú v tekutej zložke, preto sa v samotnom fotu ich výskyt výrazne znižuje, úplne však eliminované nie sú.

Sója obsahuje aj goitrogény – látky, ktoré tlmia funkciu štítnej žľazy.

Viac než 90% pestovanej sóje je geneticky modifikovanej a zároveň patrí aj k rastlinám s najvyššou kontamináciou pesticídmi.

Sójové zrná majú vysoký obsah kyseliny fytovej, ktorá blokuje príjem esenciálnych minerálov – vápnika, horčíka, medi, železa a najmä zinku. Práve kyselina fytová prispieva podľa vedcov k rozšírenému nedostatku minerálov u obyvateľov tretieho sveta. Analýza  v štúdiách ukazujú, že tieto minerály sú síce prítomné v strave obyvateľov, no práve konzumácia plodín s vysokým obsahom kyselinvy fytovej zabraňuje ich využitiu. Fytáty (soli kyseliny fytovej) sú navyše veľmi odolné vysokým teplotám pri varení. Iba dlhé obdobie fermentácie znižuje úroveň fytátov v sóji.

Pri konzumácii tofu preto napríklad Japonci jedia zároveň aj rybací vývar a porciu mäsa alebo ryby – mäso totiž tlmí účinky fytátov. Vegetariáni, ktorí jedia tofu a sóju namiesto mäsa a mliečných výrobkov riskujú okrem nedostatoku vápnika a horčíka aj nedostatok zinka, ktorý sa označuje aj ako minerál inteligencie. Zinok je nevyhnutný pre optimálny vývoj a funkciu mozgu a nervovej sústavy. Hrá úlohu aj v syntéze proteínov a formácii kolagénu, využíva sa pri mechanizme kontroly hladiny cukru v krvi a ochraňuje tak pred cukrovkou, je potrebný aj pre zdravie reprodukčného systému.

Zinok je kľúčovým prvkom mnohých enzýmov a imunitného systému. Fytáty v sóji nanešťastie blokujú absorpciu zinku viac než ktoréhokoľvek iného minerálu. Nedostatok zinku spôsobuje aj stavy „trafenosti“, ktoré si vegetariáni môžu mýliť s „osvietením“.

Sójové výrobky

Sójové výrobky vyzerajú lákavo, ich benefity sú však minimálne

Izolát sójového proteínu nie je kamarát

Spracovatelia sóje tvrdo pracujú na tom, aby sa vymenované antinutrienty (najmä fytáty) nedostali do hotového výrobu, najmä do izolátu sójového proteínu, ktorý je kľúčovou ingrediencou väčšiny sójových produktov (aj kojeneckej výživy či mlieka).

Izolát sójového proteínu si len tak doma v nevyrobíte. Spracúva sa vo fabrikách, kde je sója mixovaná s alkalickým roztokom na odstránenie vlákniny, potom je zrážaná a oddeľovaná tzv. kyslou sprchou a následne je neutralizovaná v alkalickom roztoku.

Veľa inhibítorov trypsínu sa odstraňuje vysokotepelným spracovaním, nie však všetky. Úprava pri vysokej teplote má nešťastný vedľajší efekt – denaturovanie iných bielkovín v sóji, čím sa stávajú pre telo nevyužiteľnými. Preto sa zvieratá kŕmené sójou suplementujú lyzínom, aby dosahovali normálny rast.

Počas sušenia tzv. sprejovaním sa vytvárajú dusitany, ktoré sú silnými karcinogénmi. Počas procesu alkalizácia zase vzniká toxín lyzinoalanín. Do sójových produktov sa pridáva množstvo umelých príchutí, najmä glutaman sodný, aby sa stratila silná chuť sóje a namiesto toho sa priblížila chuť mäsa.

Pri experimentoch na zvieratách kŕmenie izolátom sójového proteínu zvýšilo spotrebu vitamínu E, K, D a B12 a spôsobilo nedostatok vápnika, horčíku, mangánu, molybdénu, medi, železa a zinku. Kyselina fytová, ktorá zostala v sójovom izoláte, utlmila vstrebávanie zinku a železa. Preto sa zvieratám, kŕmeným izolátom sójového proteínu, zväčšil pankreas a štítna žľaza a zároveň sa zvýšilo ukladanie mastných kyselín v pečeni.

Perfektné jedlo

Pokroky v technológii umožnili produkovať izolát sójového proteínu z toho, čo oblo predtým považované za odpad – odtučnené sójové „čipsy“, a potom transformovať niečo, čo nechutne vyzerá a smrdí na produkt, ktorý budú jesť ľudia. Príchuť, konzervanty, sladidlá, emulzifikátory a syntetická výživa zmenila izolát sójového proteínu na lahôdku.

Spočiatku sa sójové produkty predávali ako lacná náhrada mäsa. Táto stratégia však pri predaji zlyhávala. Sója sa teda začala predávať nie ako lacné jedlo pre chudobu, ale ako zázračné jedlo, ktoré zabraňuje chorobám srdca, rakovine, buduje silné kosti a udrží nás navždy mladých.

Konkurencia – mäso, mlieko, syr, maslo a vajcia – boli bezbreho v spoločnsoti démonizované od vzniku mýtu o škodlivosti tuku. Sója sa teda mala stať ich náhradou pre novú, lepšiu generáciu. Pre generáciu vegetariánov.

Marketing stojí peniaze

A to najmä vtedy, keď sa musí držať „výskumu“. Všetci producenti sóje platia povinný poplatok 0,5 – 1% z ceny predanej sóje. Táto suma – približne 80 miliónov dolárov ročne – podporuje program United Soybeans na „posilnenie pozície sóje na trhu a udržanie a expandovanie domácich a zahraničných trhov“.

PR spravujúce spoločnosti sa každý deň starajú o to, aby sa výskumy o prospešnosti sóje dostali do médií a práve naopak, aby sa výskumy o škodlivosti sóje do médii nedostali. Právnické firmy zase lobujú vo vládach, aby sa konzumácia sóje stala povinnou na školách, či aspoň jej pestovanie zvýhodnené. Peniaze z Medzinárodného menového fondu financujú fabriky na spracovanie sóje, zatiaľ čo politika otvoreného trhu pri sóji zabezpečuje jej prúdenie po celom svete.

Sójové mlieko v roku 1980 zarobilo na trhu 2 milióny dolárov, v roku 2010 to bolo 300 miliónov dolárov. Pokroky v spracovaní zmenili husté, trpké, sójovo chutiace mlieko na produkt, ktorý si už s chuťou dá aj obyvateľ Západného sveta. Avšak narozdiel od mlieka – bez výčitiek.

Zázraky pri spracovaní, krásne balenie, masívna reklamná kampaň a marketingová stratégia, ktorá útočí na najsilnejší nákupný motív pri všetkých vekových kategóriách – zdravie.

Na pohľad nevinné struky sóje

Na pohľad nevinné struky sóje

Zdravý, zdravší, najzdravší

V roku 1999 americká vládna organizácia pre potraviny a lieky (FDA) rozhodla o tom, že označenie „low in saturated fat and cholesterol“ („málo nasýteného tuku a cholesterolu“) môžu mať všetky potraviny, ktoré obsahujú 6,25 gramu sójového proteínu na jednu porciu. Raňajkové cereálie, pečivo a mäsové náhrady sa tak zrazu mohli pýšiť pridaným benefitom – prospešné srdcovo-cievnemu systému. A pritom stačila jedna čajová lyžica sójového proteínu na 100 gramov výrobku.

Najlepšou marketingovou stratégiou pre potravinu, ktorá je nezdravá, je samozrejme – tvrdenie o jej zdravých benefitoch.

Originálna petícia, ktorá stála za žiadosťou o pridelenie označenia „low in saturated fat and cholesterol“ od spoločnosti Protein Technology International, sa vzťahovala na benefity izoflavónov, estrogénom podobných látok, ktoré sa v sóji hojne nachádzajú, lebo „iba sójová bielkovina bola spracovaná spôsobom, pri ktorom zachované izoflavóny vyústia do znižovania cholesterolu.“

V roku 1998 FDA urobila dovtedy nevídanú vec a svojvoľne zmenila návrh petície, z ktorého odstránila všetky zmienky o fytoestrogénoch – ukázalo sa totiž, že sú toxické, nemajú zdravotné benefity a majú dokonca negatívny vplyv na zdravie. Úradníci FDA si museli prestať všímať aj nepriaznivý efekt sóje na vstrebávanie minerálov, na jej enzymatické inhibítory, goitrogény, narušovanie červených krviniek, problémy s rozmnožovaním a zvýšenú alergickú reakciu.

Dostatočným dôkazom na pozitívny vplyv sóje mala byť meta analýza 29 štúdií, ktorú sponzoroval práve Protein Technology International a ktoré „zabudla“ na 8 štúdií. Zhodou okolnosti to boli štúdie, ktoré nedokázali preukázať vplyv sóje na znižovanie cholesterolu.

FDA stačil záver meta analýzy, podľa ktorého u jedincov s úrovňou cholesterolu nad 250 mg/dl nahradenie živočíšnych bielkovín sójovými bielkovinami znížilo cholesterol o 7 až 20%. Pri cholesterole pod 250 mg/dl boli účinky sóje štatisticky nevýznamné (pozn. autora 250 mg/dl je ekvivalent 6,46 mmol/L).

Sója a rakovina

„Japonci, ktorí zjedia až tridsaťkrát viac sóje ako Američania, majú nižší  výskyt rakoviny prsníka, konečníka a prostaty“, hlása jedna z propagačných brožúr sóje. A to je aj pravda. No Japonci a Ázijčania všeobecne majú oveľa vyšší výskyt iných typov rakovín, najmä rakoviny pažeráka, žalúdka, pankreasu, pečene a štítnej žľazy.

Koľko sóje však Ázijčania jedia? Výskum z roku 1998 zistil, že v Japonsku je to denne 8 gramov u muža a 7 gramov u ženy

Tradične fermentované sójové produkty sú súčasťou ázijskej kuchyne. No okrem čias hladomoru obyvatelia Ázie konzumujú sóju samotnú len v minimálnych množstvách – ako prílohu, nie ako náhradu mäsa. S jedinou výnimkou v podobe mníchov, ktorí žijú v celibáte. Tí oceňujú sóju ako nesmierne užitočnú pri znižovaní sexuálnej túžby.

Tisícky žien v Západnom svete dnes konzumuje sóju v domnení, že sa chránia pred rakovinou prsníka. Hoci v roku 1996 výskumníci zistili, že konzumentky izolátu sójového proteínu majú zvýšený výskyt epiteliálnej hypreplázie, teda stavu, ktorý predznamenáva rakovinu.

Surovina pre výrobu sójových potravín

Surovina pre výrobu sójových potravín

Fytoestrogény – všeliek alebo jed?

Istý druh tropického vtáctva má od vyliahnutia šedé sfarbenie až do veku dospelosti, kedy ho zahalí množstvo farieb. Najčastejšie toto sfarbenie prebieha medzi 9. a 24. mesiacom života.

V roku 1991 si Richard a Valerie Jamesovci, chovatelia vtákov na Novom Zélande, kúpili nový druh vtáčieho krmiva – založeného na sójovom proteíne. Spomínaný druh tropického vtáctva sa „vyfarbil“ už po pár mesiacoch. Výrobca tohto sójového krmiva použil argument predčasnej pohlavnej vyspelosti ako konkurenčnú výhodu.

V roku 1992 v reklame na podobné krmivo sa iný výrobca pýšil prekrásne sfarbeným 11-týždňovým samčekom Rozely, ktorý sa štandardne sfarbuje vo veku 18 až 24 mesiacov.

Nanešťastie, v nasledujúcich rokoch začali chovatelia pozorovať zníženú plodnosť vtákov, deformované a nedonosené mláďatá, predčasné úmrtia – najmä u samičiek. Výsledkom bol pomalý pokles populácie terárií.

Vtáci trpeli na deformácie kostí, strumu, poruchy imunitného systému a patologické agresívne správanie. Pitva ukázala, že zažívacie orgány boli v stave rozkladu. Zoznam zdravotných problémov korešpondoval s tými symptómami, ktoré pozorovali chovatelia Jamesovci aj na svojich deťoch, od narodenia kŕmených sójovým doplnkom.

Nahnevaní Jamesovci si najali toxikológa Mika Fitzpatricka na ďalší výskum. Doktor Fitzpatrick odkryl ďalšie dôkazy, ktoré konzumáciu sóje spájali s mnohými poruchami, vrátane neplodnosti, rakoviny a leukémie. Doktor Fitzpatrick analyzoval aj vtáčie krmivo, v ktorom odhalil vysokú úroveň fytoestrogénov. Keď sa Jamesovci vrátili k pôvodnému krmivu, ich vtáctvo sa vrátilo do normálu.

V roku 1991 japonskí výskumníci zistili, že konzumácia už 30 gramov sóje denne počas jedného mesiaca vedie k zvýšenej sekrécii hormónov stimulujúcich štítnu žľazu – izoflavónov.

25 gramov, čo malo byť minimálne odporúčané množstvo sóje v potravinových odporúčaniach, obsahuje 50 až 70 mg izoflavónov. Stačí však 45 mg izoflavónov a u žien pred menopauzou sa začnú objavovať biologické efekty menopauzy, vrátane redukcie tvorby hormónov, potrebných pre adekvátnu funkciu štítnej žľazy. Tieto efekty pretrvali aj tri mesiace potom, čo ženy sóju prestali konzumovať.

100 gramov sóje, teda pôvodne plánovaná maximálna denná odporúčaná dávka sóje, podľa výskumov obsahuje až 600 mg izoflavónov, čo je ekvivalent jednej antikoncepčnej tabletky.

Štúdie in vitro naznačujú, že izoflavóny inhibujú syntézu estrediolu a ďalších steroidných hormónov. Reprodukčné problémy, neplodnosť, ochorenia štítnej žľazy a pečene boli pozorované pri diéte bohatej na izoflavóny u viacerých živočíšnych druhov – vrátane myší, opíc, prasiat, potkanov a oviec.

Práve izoflavóny v sóji majú mať pozitívny efekt na postmenopauzálne symptómy, vrátane návalov, a majú poskytovať ochranu pred osteoporózou. Je však takmer nemožné kvantifikovať pocity pri návaloch, väčšina štúdií nedokázala preukázať rozdiel pri skupinách na sójovej diéte oproti referenčným skupinám. Rovnako je zvláštne obhajovať sóju ako prevenciu pri osteoporóze, keďže preukázateľne blokuje vstrebávanie kalcia a zapríčiňuje nedostatok vitamínu D.

Antikoncepcia pre deti?

Práve izoflavóny v detskej strave vyvolávajú najväčšie obavy. Výskumníci v roku 1998 zistili, deti v sójových doplnkoch výživy získavajú 6 – 11 krát viac izoflavónov na kilogram hmotnosti, než je bežná hormonálna dávka pre dospelého človeka. Koncentrácia izoflavónov v takejto strave bola až 22-tisíckrát vyššia ako úroveň estradiolu v doplnkoch z kravského mlieka.

Dr. Fitzpatrick odhaduje, že deti, ktoré sú kŕmené len sójovými náhradami mlieka, skonzumujú denne ekvivalent piatich antikoncepčných tabletiek. Naopak, materské mlieko neobsahuje ani stopu po fytoestrogénoch, dokonca aj v prípade, že matka konzumuje sóju.

Poruchy učenia, najmä u chlapcov, dosiahli rozmery epidémie. Kŕmenie detí sójov, ktoré sa začalo v sedemdesiatych rokoch, nemôže byť ignorované ako pravdepodobná príčina tohto stavu.

Pri dievčatách je alarmujúci podiel tých, ktoré vstupujú do puberty oveľa skôr, než bolo bežné v predchádzajúcej generácii. Výskumníci zistili, že 1% všetkých dievčat ukazuje známky puberty pred dosiahnutím troch rokov. V ôsmich rokoch má pubertálne prejavy 15% belošiek a až 50% černošiek v Severnej Amerike.

Následky takéhoto skráteného detstva sú tragické. Dievčatá sa musia popasovať s pocitmi a potrebami, ktoré ešte nedokážu pochopiť. Priskoré dospievanie býva takisto príčinou mnohých porúch reprodukčnej sústavy v neskoršom živote, vrátane neplodnosti.

Článok je skráteným prekladom originálu Newest Research On Why You Should Avoid Soy autoriek Sally Fallon & Mary G. Enig.

 

You may also like...

25 Responses

  1. Pecka hovorí:

    Můžu požádat o zdroje, z kterých tento článek čerpá?

  2. Peter Vajda hovorí:

    Zdrojovy clanok: http://www.mercola.com/article/soy/avoid_soy.htm. Na konci je zoznam vsetkych studii a dalsich publikacii.

  3. Ivica hovorí:

    Dobry den, chcela by som sa opytat. Moj 4 rocny syncek pije kazde rano sojove mlieko. Nic viac zo soje nekonzumuje. Nemoze pit kravske mlieko. Mam uplne vylucit aj sojove a davat mu len mandlove mlieko? Dakujem

    • Anonym hovorí:

      Mojmu dvojrocnemu syncekovi na gastre odporucali ako nahradu pohankove a ryzove mlieko/napoj. Ma neznasanlivost na mlieko a vtedy udajne sa nedoporucuje ako nahrada soja, lebo tiez zvacsa drazdi taketo dieta.

    • Jordana Burianova hovorí:

      Mozete mu davat aj pohankove a na pevnejsie kosti, kedze rastie, by ste mu mali davat aj makove. To s mozete urobit aj doma z maku.

    • Katarína hovorí:

      Platí, že všetkého veľa škodí.
      Po konzumácii jedál z pohánky sa odporúča vyhnúť sa priamemu slnku (aby sa znížilo riziko neskoršej fotosenzibility – tú však môžu vyvolať rôzne faktory).

  4. Peter Vajda hovorí:

    Dobry den, Ivica. Dolezite je, ci syncek nemoze pit kravske mlieko kvoli intolerancii laktozy, alebo kvoli alergii na mlieko (mliecne bielkoviny). Alergia na mliecne bielkoviny pri 9 z 10 pripadov zmizne este v detskom veku. Viac tu: http://www.nutriklub.sk/articles/view/ako-rozlisit-priznaky-alergie-na-bielkovinu-kravskeho-mlieka-a-intolerancie-laktozy

    Ak ma syncek len laktozovu intoleranciu, mozete skusit Rajo Laktomlieko, viac tu: http://www.bezlaktozovemlieko.sk/poradna. Nejde o lacny spas, existuju vsak aj kvapky/tablety, ktore po pridani do mlieka odstranuju laktozu.

    Mandlove mlieko, ryzove mlieko, ovsene mlieko, lanove mlieko ci kokosove mlieko – to vsetko sa uz da kupit aj na Slovensku, opat vsak hovorime o poriadne predrazenom mlieku.

  5. Michaela hovorí:

    Dobrý den, přešla jsem na veganskou stravu a denně si dávám hrnek sojového mléka s kávou, občas tofu a jako náhražku masa sojové maso. Co mi tedy doporučíte jako lepší varianty, ve kterých nebude soja obsažena? Děkuji, Míša

    • Boris Gubala hovorí:

      dobry vecer. Veganska strava-cele ZLE! viete, ako funguje ludske telo? zacnite bunkou, pretoze sme mnohobunkove organizmi. Keby saludia viac zaujimaju o to ako to cele funguje, ani by s podobnymi vecami a ziadnymi dietami nezacinali.

  6. Brano hovorí:

    ani zdaleka nie som odbornik na podobnu problematiku, mam vsak znameho, ktory pestuje soju a on ma znameho v USA. Pytal som sa ho, ci plati tento poplatok do “United Soybeans” a obaja odpovedali zaporne. Mozes prosim k tomu dohladat nejake podklady, kde sa to okrem zdrojoveho clanku pise ? Dakujem.

  7. Peter Vajda hovorí:

    United Soybeans: http://unitedsoybean.org/about-usb/. Co sa tyka clenstva v United Soybeans, nedari sa mi zistit, ci je povinne.

  8. Brano hovorí:

    tak si myslim, ze sa mozeme zhodnut, ze minimalne veta “Všetci producenti sóje platia povinný poplatok 0,5 – 1% z ceny predanej sóje.” je velmi zavadzajuca. Ani zdaleka to nie su vsetci a ani zdaleka to nie su dokonca vsetci producenti v USA. Problem je taky, ze na mercola.com pisu rozne clanky (naposledy som tam cital o skodlivosti mikrovlniek) a odkazy su bud odveci, alebo smiesne, resp nic nedokazuju.

  9. Peter Vajda hovorí:

    Nezhodneme sa, clenstvo je povinne podla viacerych zdrojov (https://www.google.sk/search?q=soybean+farmer+contributes+0.5+percent&ie=utf-8&oe=utf-8&client=ubuntu&channel=fs&safe=active&gws_rd=cr,ssl&ei=Ugm8U8OxLczo7AbvwYHoCQ&safe=active). Suma sa plati zo soje predanej na trhu, preto ak maly farmar predava na trh cez vacsieho farmara, poplatok zaplati vacsi farmar.

    Nenasiel som doposial jediny clanok od Mercolu, ktory by nebol podporeny doveryhodnymi studiami. Viacere kontroverzne nazory mozu v case vzniku posobit “smiesne”, no taketo nazory neprodukuje len Dr. Mercola.

  10. Ahtos hovorí:

    No neviem, povodny clanok sa vola “Newest Research On Why You Should Avoid Soy”, ale je to vlastne resersna praca, odvolavajuca sa na prace z rokov 1975 az 2000. Pripada mi to dost stare na to aby sa clanok mohol povazovat za seriozny. Kde su tie nove vyskumy?
    Zaroven je tam mnozstvo tvrdeni, ktore nie su podlozene ziadnymi studiami, co tiez nezvysuje doverihodnost prace. Tym ale nechcem napisat, ze clanok je nezmysel, len mam iste pochybnosti ohladom metodiky. Na hlbsi rozbor zial cas nemam (aj tak by to asi nikoho nezaujimalo :) )

  11. Anonym hovorí:

    Je to uplna pravda, co sa v tomto clanku pise. Pracujem v oblasti sportu uz dlhe roky a denne sa stretavam s ludmi, ktori sa venuju problematike vyzivy a kazdy jeden mi potvrdil, ako velmi je soja nezdrava, dokonca tvrdia ze je to spolu modifikovanym kukuricnym syrupom najvacsi jed, aky sa moze konzumovat. Citala som o tom aj vela clankov a vsetky sa v tom zhoduju. Vela sa o tom nepise, lebo by to znamenalo velke straty pre obchod so sojovymi vyrobkami.

  12. Jozef Rohan hovorí:

    Odpoved na tento clanok od doktora Bukovskeho: Tiež máte niekedy (často?) pocit, že svet sa už definitívne zbláznil? Teda aspoň tá časť sveta, ktorú vytvára internet. Ups, nie internet! Ľudia na internete. Aby som bol ešte presnejší: niektorí ľudia na internete. Napríklad taký Peter Vajda. Tých bude asi viac, ale ja mám na mysli toho, ktorý 27. apríla 2014 zverejnil na internete článok „Prečo nejesť sóju?“
    Nájdete ho tu http://www.mojprotein.sk/blog/preco-nejest-soju/.

    Mimochodom, tento Peter napísal na internete ešte všeličo iné: napríklad, že biela ryža je zdravšia ako naturálna ryža, lebo tá druhá vraj obsahuje otruby (šupky) plné nebezpečných „antinutrientov“. Také tvrdenie je smiešne aj hlúpe zároveň. Najmä ak si spomenieme napríklad na historický fakt, že jedna veľmi vážna neurologická porucha (beri-beri) bola objavená práve v súvislosti s konzumáciou bielej ryže (pridanie ryžových otrúb do stravy beri-beri „vyliečilo“). Alebo ďalší fakt: existuje pomerne drahý doplnok stravy (BioBran), ktorý je vyrobený z ryžových otrúb (sú zdrojom toho slávneho beta-glukánu!) a ktorý má preukázateľné protirakovinové a imunostimulačné účinky; presne tak ako prírodný zdroj ryžových otrúb = naturálna ryža. Niektorí novourodení výživoví poradcovia – zrejme z presvedčenia, že zdravý rozum a poctivá dlhoročná práca sa dnes dajú obísť skratkou – prinášajú z blogosféry kontroverzné témy a vyhlásenia, ktoré ich majú zviditeľniť na preplnenej šachovnici. Z hlučného pešiaka sa však za noc kráľ nestane. Takže, čo sa týka ryže, Peter, je to asi takto: existujú nepochybné dôkazy napríklad o tom, že častá konzumácia bielej ryže sa spája s významne zvyšeným rizikom vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka a za istých okolností môže aj u zdravého človeka vyvolať ochorenie beri-beri. V ďalšej debate na tému „ryža“ môžeme pokračovať vzápätí potom, ako predložíte rovnako spoľahlivé informácie, že niečo (hocičo) podobné spôsobuje aj konzumácia ryže naturálnej.

    Teraz späť k tej sóji. Tá je spolu s pšenicou, zdá sa, pre vyznavačov a šíriteľov instantnej internetovej pravdy v rámci výživy dnes hlavným terčom útokov. Neviete náhodou, prečo? Peter Vajda si na stránke známeho a občas až príliš excentrického americkeho lekára dr. Mercolu prečítal a potom voľne preložil článok „Newest Research On Why You Should Avoid Soy“ od autoriek Sally Fallon a Mary G. Enig, Ph.D. (http://www.mercola.com/article/soy/avoid_soy.htm). Už samotný názov „Najnovší výskum o tom, prečo by ste sa mali vyhýbať sóji“ je zavádzajúci, pretože použitá literatúra uvedená na konci článku pochádza z rokov 1925 až 2000 – to sú, prosím, najnovšie výskumy? Nie je ten článok náhodou 14 rokov starý? Ale čítam ďalej. Peter Vajda v úvode svojho preloženého článku napísal: (dalej na: http://www.akv.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1026&Itemid=30

  13. Peter Vajda hovorí:

    Kedze doktor Bukovsky z pochopitelnych dovodov na svojom blogu nema priestor na diskusiu, budem sa musiet vyjadrit tu.

    Povodne som sa – z hlbokej ucty k dlhorocnej praci doktora Bukovskeho – k absurdnemu vylevu z jeho pera vyjadrovat nechcel, avsak nevedomosti doktora Bukovskeho su naozaj zarazajuce:

    – aby niekto nepoznal zaklady polnohospodarstva (dvoj/trojpolny system, pesticidy vs. ryza) a chcel kazat o soji, to chce velku davku arogancie

    – aby si niekto plietol geograficke oznacenie s metonymiou a celu argumentaciu na obranu soje zalozil na svojskom vyklade slova Orient, to chce uz asi aj velku davku odvahy

    http://sk.wikipedia.org/wiki/Orient

    Nazvat tvrdenia, ktorym nerozumiete “hlupymi”, je skutocne hlupe, doktor Bukovsky. Donedavna som k Vam prechovaval velky respekt, avsak v ostatnom case su Vase clanky plne Vami spominanej zlce, absolutne nelogickych a nespravnych argumentov, osobnych utokov (vid s. Banasova), zavadzajucej argumentacie a len velmi zriedka prinasaju nieco relevantne. Namiesto toho, aby ste spochybnili vsetky vymenovane studie o nebezpecenstvach soje, sa rozhodnete navazat do ludi, ktori neziju z predaja soje ako zdravej potraviny (v marketingovom vyzname), ale tvrdo pracuju na tom, aby mala sojova propaganda svoji protivahu.

    Chapem, ze dokazanim skodlivosti soje by sa cela Vasa osveta, minula aj buduca, zrazu stala fiaskom. Ak vsak chcete bojovat za soju, bojujte za soju. Vyvarujte sa takymto nezmyselnym clankom, lebo nimi neurazate len inych, ale najma seba. A som nesmierne smutny, ze to musim pisat niekomu takemu, ako ste Vy.

    S pozdravom

    ten Peter Vajda
    vajda@mojprotein.sk

    V pripade, ze by citatelia mali zaujem aj o komplexnejsiu reakciu s podrobnym vykladom ku kazdej nespravnej argumentacii doktora Bukovskeho, pokojne sa vyjadrite v diskusii, mozem popracovat aj na tom, hoci by som radsej to malo svojho casu venoval na zmysluplnejsie veci ako boj v veternymi mlynmi (rozumej vegetarianmi a sojou)

    P. S. Chystame aj aktualizovany clanok o skodlivosti soje, ktory bude specialne pre fanusikov vyskumov po roku 2000. Vela sa toho totiz odvtedy na soji zmenilo. Ironia. Ale clanok naozaj chystame.

  14. Katka hovorí:

    Doktor Bukovský na svojom webe diskusiu nemá, preto to musím napísať sem. Ja ho proste milujem! :-) Som rada, že ho na Slovensku máme. Tento web zaváňa veľkým amaterizmom, tak isto mi stačilo preklikať zopár článkov a toľko bludov pohromade som už dávno nevidela. Je to smutné, že sa nájdu ľudia, ktorí zarábajú na dôverčivých ľuďoch a ohrozujú ich zdravie. Mohol by pán doktor upratať ešte Zlatošovcov, nič v zlom proti nim, ale tvrdiť, že máme jesť tuky ako najhlavnejší zdroj živín – nad tým mi už naozaj rozum stojí. Už mi idú všetci na nervy s ich nízkosacharidovými diétami. Čuduj sa svete, ľudia boli štíhli (aj chudli) aj pred boomom PALEO. Stačí jesť reálne potraviny a nie priemyselne spracovanú stravu. Pred 15 rokmi fičala delená strava – zvláštne, že aj ňou ľudia chudli, však? Nič extrémne, len ľudia čo ju držali dávali ako tak pozor na to čo jedia. Nejedli hlúposti, ale sacharidy boli hlavným palivom pri tomto stravovaní. Byť doktor Bukovský, tak reagujem rovnako ako on a všetkým rad radom slušne povedané oponujem (aj keď to už v dnešnom svete internetu, kde každý je odborník na výživu, nie je možné), lebo ma to rozčuľuje ako si niekto robí biznis na zúfalých ľuďoch!

  15. Peter Vajda hovorí:

    Ahoj Katka,

    som rad, ze si si nasla cas a presla nas web. Vazime si kazdy nazor, rovnako aj ten Tvoj, preto by som bol rad, keby si nam presnejsie napisala, co Ti na nasich informaciach “zaváňa veľkým amaterizmom”. Radi by sme popracovali na tom, aby boli nase clanky, preklady, recepty atd. napisane tak, aby sa pacili. Vsetky cerpaju od renomovanych autorov, ktori maju za sebou obrovske mnozstvo prace a profesionalnych uspechov, vratane bestsellerov o vyzive a tisicov zmenenych zivotov.

    Samozrejme, to, ze sa Ti nepacia samotne informacie v clankoch, uz nedokazeme ovplyvnit. Aj ja ako autor som bol cely zivot konfrontovany so stereotypnymi predstavami: z tuku sa pribera, vajcia zdvihaju cholesterol, celozrnne pecivo je zdrave… Potom som vsak pomaly zacal otvarat oci pred svetom a prestal som zavrhovat povrchne a “vyhovujuce” informacie na ukor dalsich informacii, ktore mozno neboli lahko uchopitelne, no mali vacsiu hodnotu. Ked sa objavia relevantne a dobre spracovane studie, vyjdu najavo prepojenia medzi sponzormi – pestovatelmi soje a vyskumom, ma clovek dve moznosti: bud bude dalej so zavretymi ocami odmietat akykolvek vedecky pokrok a drzat sa tradicii (doktor Bukovsky), alebo si pomaly zvykne na to, ze kazda veda sa vyvija, vratane tej nasej – nutricnej.

    Nemam nic proti ziadnej skupine ludi. Sam viem, ze je velmi lahke a pohodlne verit tradicnym a dedenim informaciam. Omnoho tazsie je skumat, studovat, experimentovat a sam prist na nove vedomosti. Preto neocavam od kazdeho, ze si precita cely clanok, prejde vsetky spominane studie a spravi si vlastny nazor. Ak by to tak bolo, doktor Bukovsky by aspon jednym relevantnym argumentom spochybnil vysledky studii, a nezalozil obhajobu svojho “predaja” soje argumentom, ze vsetky nazory su zle, lebo Indonezia nie je Orient [sic!].

    Ak vsak mas zaujem starat sa o svoje zdravie, urcite Ti odporucam problematiku soje skumat aj samostatne, nepreberat vsetky informacie od doktora Bukovskeho len preto, ze si na Slovensku vybudoval statut autority. Existuju stovky vedeckych pramenov, kde sa dozvies ovela viac, ako prejde sitom kazdeho jedneho webu. Ked preskumas sama tieto informacie, iste pochopis, ze nase clanky nie su “bludy”, rovnako tak Ti bude jasne, ze to prave my sme ti, ktori odradzaju ludi od toho, aby svoje tazko zarobene peniaze davali sarlatanom (vid lieky na prekyslenie, knihy s receptami zo soje…).

    Budem rad, Katka, ak sa aspon pokusis rovnako precitat si clanky od p. Zlatosa. Nemyslim tym precitat hnevlive reakcie doktora Bukovskeho, ale samotne clanky od p. Zlatosa. Urcite uz potom nebudes mat na neho takyto nazor.

    So zelanim pekneho vecera

    Peter Vajda
    autor
    vajda@mojprotein.sk

    • Anonym hovorí:

      p.Zlatos , Cerny, Plichta vsetci opisuju jeden od druheho resp.vsetci im podobny prebaraju informacie najma od p.Zlatosa alebo preberaju a prekladaju zahr. clanky a zverejnuju na svojich weboch ako jedine spravne.A potom tu mame modernych praclovekov a dalsich bojovnikov…..

    • Katka hovorí:

      Ahoj Peter,

      dakujem za slusnu reakciu. Clanky od p. Zlatosa precitane mam. A bohuzial aj ked narada hanim niekoho pracu, s jeho nazormi jednoducho nemozem suhlasit. Suhlasim s komentarom nadomnou ako vsetci vyssie spomenuti su jedna banda navzajom spolupracujuca a propagujuca to iste. Preco by sme mali sa pchat od rana do vecera masom a minimom zeleniny ci ovocia? Chudnut o co sa snazi vacsina ludi sa da aj na ovela zdravsom jedalnicku. Ale ved mne to moze byt jedno, kludne si jedzte tie rakovinotvorne veci, ved skodite sebe. Co sa tyka tejto skupiny ludi, tak vidim len ako vsetko co sa objavi na weboch je odniekial prebrate, nielen vyzivove nazory ale aj vsetky ostatne. Ako napriklad veta Najskor zjedzte zabu od Briana Tracyho. Pan Zlatos sa ani netaji tym, ze cita vela knih, dolezite veci si podciarkuje a to potom spracovava na svoj web. Ma jeden doktorat, co ma dnes uz kazdy druhy clovek a mysli si, ze je mudry. Ale ako som povedala nic proti nemu, paci sa mi ake parkour kusky dokaze, iba s vyzivovymi nazormi nesuhlasim.

      • Johnny hovorí:

        No, ak svoje informacie examinuje voci kniham, pramenom, akademickym zaverom a nevysosal si ich z nosa, neviem preco by za tento postup mal byt osocovany. K tym polysacharidom – polysacharidy su makromolekuly sacharozy, a teda poskytuju iba zdroj cukru, tento zdroj vsak ale nieje obtazujuci v krvi ako priama sacharoza ci glukoza. Preto si polysacharidy telo z krvi odklada do tukovych makrobuniek (prirodzene tucny ludia) alebo ich vyluci ako zbytocne (prirodzene chudy ludia). Ak by sa polysacharid obsiahnuty v rohliku naraz premenil na sacharozu umries na extremny hyperglykemicky sok. Tvorba nutrientov z polysacharidov, mimo sacharozy a glukozy, je stresujuca pre bunku a spotrebovava mnoho stopovych prvkov, ba az avitaminozy. Kedze jeme kvasene cesto s drozdim, su v pecive stopove mnozstva rozpadnutych specenych bielkovin, prepytujem. Polysacharidy su az zbytocny nutrient, ktori sa vsak moze kriticky ukladat do tukoveho tkaniva, na rozdiel od tukov a bielkovin v primeranom mnozstve. Skusenosti ludi ktori vysadili polysacharidy a rastline bielkoviny su ohromujuce. Skusenost je viac ako predpoklad. To ze tito ludia robia osvetu aj u zadubencov jediacich kamienky lebo maju malo kalorii je skor ich cnost, ako propaganda. Vystavujes svoje tkaniva podvizive, a telo uz aktivovlo plejadu vegetativnych dlhodobo neudrzatelnych trendov.

        K tej soji. Je pravda ze soja za stazenych poveternostnych podmienok zdviha produkciu sterilizacnych fytoestrogenov, pravdepodobne aby eliminovala bujnenie svojich “predatorov” . Mnoho rastlin ma svoj plod jedovaty alebo nepritazlivy pokial sa v nom nenachadza dozrete semeno (zemiak, aj jablko sa nechce dat odtrhnut kym v nom niesu hotove semena). GMO rastliny napriklad svoju pozmenenu sekvenciu vracaju spat aby sa mohli rozmnozovat s ostatnymi svojimi byvalimi druhmi ( vacsinou maju gen zmeneny na urovni rise , co sa slachtenim dosiahnut neda), a tak sa modifikacia vytrati uz v nasledujucej generacii, tato komplikacia generovania semien sa stale oplati pestovatelom soje napriklad, lebo mozu soju vystavit herbicidu ako repku. Kedze maju rastliny taketo behavioralne vlastnosti, tak GMO rastliny ktore su doslova “znasilnene” prevdepodbne produkuju plody, v ktore mam maximalnu nedoveru.

  16. Peter Vajda hovorí:

    Ahoj Anonym,

    mozem Vas uistit, ze ziaden nas clanok nie je opisany ani prebraty od p. Zlatosa ani ziadneho dalsieho z uvedenych :) To, ze cerpame informacie od viacerych, po celom svete uznavanych odbornikov, mne osobne nepride na skodu. A to, ze sa vsetci odbornici zhodnu v tom, ze strava “moderneho pracloveka” je pre dnesneho cloveka najlepsia, je maly zazrak, hodny zamyslenia a nasledovania.

    Treba si uvedomit, ze informacie o vyzive su aktualizovane takmer denne novymi objavmi a vyskumami. Preto si paradoxne treba davat pozor na “odbornikov”, ktori ani vo svetle noveho vyskumu neupustia zo svojich dogiem – napriklad o soji ci hnedej ryzi.

    Ak mate akekolvek otazky ci napady na diskusiu alebo clanok, nevahajte sa o ne s nami podelit. Ak citite, ze ste konfrontovany dvomi rozporuplnymi informaciami, smelo ich napiste do diskusie a my sa pustime do hladania pravdy.

    Co Vy na to?

    S pozdravom

    Peter Vajda
    autor
    vajda@mojprotein.sk

  1. 20. júl 2014

    […] povedomie o sóji ako o bezpečnej potravine tak dostalo ďalší úder. Viac v našom článku Prečo nejesť sóju? Podobne ako iné rastliny, aj v sóji sa nachádzajú látky, ktoré môžu pozitívne vplývať na […]

  2. 21. júl 2014

    […] sóju nie je zdravé. Článok “prečo nejesť sóju” je dostupný tu: http://www.mojprotein.sk/blog/preco-nejest-soju/ a my sme požiadali MUDr. Igora Bukovského, aby nám tieto vyjadrenia […]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>