Ohrozuje konzumácia sóje mužskú plodnosť?

Nedávno publikovaná štúdia časopise “Human reproduction” demonštruje, že konzumácia sóje u mužov významne redukuje množstvo spermií. Najväčšmi je tento efekt pozorovateľný u mužov s nadváhou a obezitou. Ide o doposiaľ najrozsiahlejšiu ľudskú štúdiu skúmajúcu vzťah medzi kvantitou spermií a fytoestrogénmi (rastlinnou zlúčeninou, ktorá je schopná napodobňovať fyziologické účinky endogénneho hormónu estrogén).

Dr. Jorge Chavarro z Harvard School of  Public Health a jeho kolegovia zistili, že muži, ktorí konzumovali najviac jedla zo sóje, mali v priemere o 41 miliónov spermií na mililiter menej ako muži, ktorí sóju nekonzumovali vôbec. Normálna koncentrácia spermií u zdravého muža je v rozmedzí 80 a 120 miliónov/ml.

Súvis medzi príjmom sójovej stravy a koncentráciou spermií bol ešte významnejší u mužov s nadváhou či obezitou, čo spĺňalo 72% účastníkov výskumu. Výskumníci zaznamenali takisto silnejší vzťah medzi konzumáciou sóje a koncentráciou spermií u mužov s “normálnym alebo vysokým” množstvom spermií.

Štúdie na zvieratách už v minulosti ukázali spojenie vysokej konzumácie izoflavónov (patriacich do skupiny fytoestrogénov) s neplodnosťou, ale doteraz existovalo len málo dôkazov o tomto efekte na ľudí. Izoflavóny sú rastlinné zlúčeniny s účinkami podobnými estrogénu, ktoré môžeme nájsť prevažne v sójových bôboch a produktoch zo sóje.

Špeciálne zarážajúce je to, že muži v skupine s najvyššou konzumáciou sóje – a aj s najnižšou koncentráciu spermií – v priemere prijali iba pol porcie jedla zo sóje denne. To je zhruba jeden pohár sójového mlieka, porcia tofu, tempeh, či sójovej fašírky každý druhý deň.

Masívne rozšírené povedomie o sóji ako o bezpečnej potravine tak dostalo ďalší úder. Viac v našom článku Prečo nejesť sóju? Podobne ako iné rastliny, aj v sóji sa nachádzajú látky, ktoré môžu pozitívne vplývať na naše zdravie. Pokiaľ je však ich konzumácia spojená so zdravotnými nebezpečenstvami, stojí za zváženie sóju z jedálnička vynechať. Viacero nových štúdií dokazuje, že konzumácia sóje, najmä v nefermentovanej podobe, môže mať zdravotné riziká.

“Predčasná puberta (spôsobená konzumáciou sójových výrobkoch) môže u chlapcov zvýšiť riziko rakoviny semenníkov neskôr v dospelosti, pretože znamená dlhšie vystavenie reprodukčným hormónom,” tvrdí Marci Herman-Giddens, výskumníčka z Univerzity Severnej Karolíny.

Predbežné štúdie naznačujú, že deti, ktorým bola podávaná sójová výživa, prechádzajú pubertou skôr ako deti, ktoré sójovými produktmi kŕmené neboli. Štúdia z roku 1994 vykonaná na Novom Zélande odhalila, že závisiac na veku, sile produktu a spôsobe kŕmenia, bábätká na sójovej výžive môžu skonzumovať ekvivalent niekoľkých antikoncepčných piluliek za deň.

Práve autor štúdie Dr. Chavarro naznačuje, že zvýšená aktivita estrogénu, spôsobená konzumáciou sójových jedál, môže mať nepriaznivý vplyv na produkciu spermií. Tento efekt môže byť umocnený u mužov s nadváhou či obezitou, pretože muži s vysokým podielom telesného tuku produkujú viac estrogénu ako štíhlejší muži, čo vedie k vysokej celkovej hladine estrogénu v tele a reprodukčných orgánoch.

Ak sa pýtate ako je možné, že obraz sóje ako zdravého jedla je aj naďalej akceptovaný a masívne propagovaný, aj napriek evidencii o opaku, odporúčame knihu The Whole Soy Story od autorky Kaayla Daniel, PhD, CCN.

Ale veď Číňanov je miliarda!

A dokonca viac ako miliarda. Argument, že sója nemôže znižovať plodnosť, lebo “Číňanov je veľa”, má niekoľko trhlín:

1. Obyvatelia Ázie, teda aj Číňania, tvorili väčšinu populácie sveta už v čase, keď sa sója ešte agrikultúrne nevyužívala.

Obdobne – Luxemburčanov nie je málo preto, lebo nejedia sóju. Ide len o koreláciu, nie kauzalitu.

2. Nie všetci “Číňania” jedia veľa sóje. Napríklad obyvateľ Hong Kongu zje v priemere o polovicu sóje menej než Japonec.

3. Najväčší obsah fytoestrogénov majú nefermentované sójové produkty, ktoré tvoria len polovicu celkovo skonzumovanej sóje v Ázii.

4. Orientálne (pre dr. Bukovského východoázijské) národy konzumujú sóju oveľa dlhšie ako západná populácia, preto sa jej účinok na telo mohol zmeniť.

V západnej strave je sója relatívnou novinkou a teda na ňu môže náš organizmus reagovať inak. Podobne si napríklad kaukazská (biela európska) populácia “privodila” toleranciu laktózy. Historicky je navyše stále v Ázii prítomná aj geneticky nemodifikovaná sója, kým v západnej kultúre je geneticky nemodifikovanej sóje oveľa menej.

5. Číňania nejedia sóje “tony”.

Podľa väčšiny štúdií skonzumujú dospelí Číňania denne od 7 do 16 gramov sójovej bielkoviny denne, čo predstavuje množstvo od 1/3 do 2/3 šálky tofu denne.

6. Výskyt nadváhy je v Číne radikálne nižší než v USA či Európe.

Kým v Číne trpí obezitou 5% populácie (vo väčších mestách podľa pesimistických odhadov už 20%), v USA je to viac než 35% populácie (spolu s nadváhou dokonca až 70% populácie). Nadváha a obezita ako ďalší faktor tvorby endogénneho estrogénu môže účinky sójových fytoestrogénov znásobovať

 

Voľne preložené z anglického originálu Soy foods associated with lower sperm counts od autora Chrisa Kressera 

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>